Stalingrad Svetový symbol mužnosti, statočnosti, chrabrosti a cti, Mnohonacionálneho Sovietskeho Zväzu. Stalingrad, miesto stretu nielen dvoch armád, no najmä dvoch svetov, ktoré museli medzi sebou vybojovať boj na život a smrť; svet nového ľudstva a svet násilia ; tam sa rozhodovalo nielen o výsledku vojny ale o osude celého ľudstva.

Rok 1943 sa rozhodol s konečnou platnosťou o osude rakúskeho slobodníka a jeho žoldnierov; Stalingrad nikdy nebude vymazaný z ľudských dejín! Pri Stalingrade padol prapor potupy. Sovietsky ľud zachránil slobodu Európy a zachránil aj milióny Židov.

 Slávnostná Inaugurácia 7. Máj 2018.

ПУТИН Владимир Владимирович Президент Российской Федерации (род. 7. Октябр 1952, Ленинград (Санкт-Петербург), РСФСР, СССР).

PUTIN Vladimír Vladimírovič zvíťazil vo voľbách v Nedeľu 18. Marca s najlepším výsledkom v histórii prezidentských volieb v ruských dejinách. 76,68 % Obyvateľov Mnohonacionálnej Ruskej Federácie(viac ako 140 národov) si za „Gosudara“ vybrali Vladimíra  Vladimíroviča Putina, muža veľkej múdrosti, štátnickej prezieravosti, rozvážnosti, bezpríkladného citu pre právo a spravodlivosť; ktorému rovných sa málo rodí na svete. Toho, ktorý Znovuzrodil Rusko ako Superveľmoc. Nie je na svete takej Mnohonacionálnej krajiny, ktorá by zaznamenala taký 

Svet je v chaose, vládne lož, v pasci sedia i tí ktorí to zavinili. V spoločnosti vzrastá obava z blížiacej sa vojny a nie je bezdôvodne. Stojíme pred otázkou, či vojna bude alebo nie. A tí ktorí doviedli Svet do dnešného chaosu a krízy, nie sú schopní vo svete vyriešiť jediný problém; vedia že svetové problémy je možné vyriešiť len s pomocou Vladimíra Vladimíroviča Putina a Ruska, sami nedokážu vo svete vyriešiť nič, či sa im to páči alebo nie. 

200 ročné Jubileum narodenia

– Karl Heinrich Marx –

 200 лет со дня рождения Карл Генрих Маркс (5. Мая 1818 года, Трир –14. Марта 1883 года, Лондон)

Karl Heinrich Marx (geb. 5. Máj 1818 Trevír – ges. 14. Marec 1883  Londýn) autor diel „Kapitál“ a „Komunistický Manifest“ – Pieseň Piesní Marxizmu; Zakladateľ Sociálnej demokracie, Zakladateľ I. Internacionály. Sociálno-demokratická strana v Nemecku v roku 1869 bola prvá marxistická politická strana. 

Das berühmte Manifest der Kommunistischen Partei aus dem Jahr 1847 beginnt mit dem geflügelten Wort „Ein Gespenst geht um in Europa – das Gespenst des Kommunismus“ und endet mit dem bekannten Aufruf: „Proletarier aller Länder, vereinigt euch!“

Kommunisten und Kapitalisten sind Internationalisten, sie sind bloß die zwei Seiten der selben Medaille! 

Z názorov:

1/ O denunciantoch: „ Sú to ľudia plytkí, podlí a schopní všetkého. Dnes udávajú, zajtra zrádzajú. Ešte horší sú však tí, ktorí v nekalom tom remesle ich podporujú a činnosť ich schvaľujú.“

2/ „Ďalšia svetová vojna spôsobí, že zo zeme zmiznú nielen reakčné triedy a dynastie, ale aj celé reakčné národy, a to je pokrok.“ – Karl Marx, 1849, Neue Rheinische Zeitung.

3/ „Das Kapital hat einen Horror vor Abwesenheit von Profit, oder sehr kleinen Profit, wie die Natur von der Leere. Mit entsprechendem Profit wird Kapital kühn. Zehn Prozent sicher, und man kann es überall anwenden; 20 Prozent, es wird lebhaft; 50 Prozent, positiv und waghalsig; für 100 Prozent stampft es alle menschlichen Gesetze unter seinen Fuß; 300 Prozent, und es existiert kein Verbrechen, das es nicht riskiert, selbst auf Gefahr des Galgens.“ Wenn Tumult und Streit Profit bringen, wird es sie beide encouragieren. Beweis: „Schmuggel und Sklavenhandel.“ (Ein Zitat von P.J. Dunning (1860), das Karl Marx in einer Fußnote im „Kapital“ bekannt machte; Kapital, Bd I, Siebenter Abschnitt: Der Akkumulationsprozess des Kapitals. Marx-Engels-Werke 23, S. 788, 1867)

„Manifest Komunistickej Strany“ a prvý zväzok „Kapitálu“ Karla Marxa sú uvedené v zozname „Pamäti Sveta“ - programu UNESCO na ochranu pamiatok svetového dokumentárneho dedičstva, ktorý existuje od roku 1992.

Keď Karl Marx zomrel 14. Marca 1883, na pohrebe sa zúčastnilo iba šesť ľudí.

 70. Výročie založenia Štátu ISRAEL, 1948 – 2018

 Nezávislosť Štátu Israel bola vyhlásená presne 14. Mája 1948 (5. dňa mesiaca Ijar roku 5708 podľa heb. kal.) 70-ая Годовщина создания Государства Израиль, 14. Мая 1948 года (5. Ияра 5708 года по Еврейскому календарю)  70. Jubiläum der Gründung des Staates Israel, 14. Mai 1948 (5. Ijar 5708) 70th Anniversary of the Founding of the State of Israel

190 ročné Jubileum narodenia

– Gróf Tolstoj Lev Nikolajevič –

 Граф Толстой Лев Николаевич (09. September 1828 (28 Августа (9. Сентября) 1828) – 20. November 1910 (7 (20) Ноября 1910), Ясная Поляна, Тульская  Губерния, Российская Империя; Lew Nikolajewitsch Graf Tolstoi (geb. 28. August (Jul. Kal.) – 9. September 1828 (Greg. Kal.) in Jasnaja Poljana bei Tula; – gest. 7. November (Jul.Kal.) – 20. November 1910 (Greg. Kal.) in Astapowo Gouvernement Rjasan, heute Lew Tolstoi, Oblast Lipezk) war ein Russischer Schriftsteller. Seine Hauptwerke Krieg und Frieden und Anna Karenina sind Klassiker des realistischen Romans;

Aristokrat, jeden z najväčších spisovateľov. Rodina, z ktorej pochádzal, mu mohla zabezpečiť jedinečnú budúcnosť v prvých radoch šľachty. 20. Januára v roku 1907 Dr. Milan Rastislav ŠTEFÁNIK a Ganskij Alexej Pavlovič navštívili Grófa Leva Nikolajeviča Tolstého v Jasnej Poľane. Osobným lekárom v rokoch 1904 – 1910 bol Dr. Dušan Petrovič Makovický (geb. 10. December 1866, Ružomberok – ges. 12. Marec 1921, Ružomberok). Dr. Milan Rastislav ŠTEFÁNIK (Штефаник Милан Растислав) mal rád túto krajinu, videl sám, že Ruské Impérium v tom čase bolo mohutnou, prekvitajúcou krajinou s vysokou úrovňou vedy a kultúry.

Medzi najznámejšie diela L.N. Tolstého patria; Romány: Vojna a mier – o napoleonských rusko-francúzskych vojnách 1805 – 1812; Anna Kareninová – o mladej žene, ktorá opustí pre milenca manžela, keď ju opustí jej milenec spácha samovraždu; Vzkriesenie – o mladej prostitútke Maslovovej, ktorá sa vo vyhnanstve zoznámi s ruskými revolucionármi; Kreutzerova sonáta – žiarlivý manžel zabije svoju ženu; Diabol, Vláda tmy, Živá voda, Nemôžem mlčať; Novely: Kozáci, Hadži Murat – o vojne Čečencov proti Rusom; Vojnové diela: Vpád, Kácanie lesa; Ďalšie diela: Detstvo, Chlapčenstvo, Junošstvo, Spoveď – súbor traktátov, v ktorých objasňuje svoje myšlienky; Čo máme kedy urobiť, Kráľovstvo Božie v nás, Sevastopoľské poviedky. 

Gróf Lev Nikolajevič Tolstoj zomrel na vzdialenom nádraží Astapovo, 300 kilometrov od Moskvy, kde strávil posledných sedem dní svojho života. Pri skonaní boli prítomný: Dr. Dušan Petrovič Makovický, jeho najobľúbenejšia dcéra Grófka Alexandra (Saša) Lvovna Tolstá (Александра Львовна Толстая, 18. Июня 1884, Ясная Поляна, Тульская губерния – 26. Сентября 1979, Уэлли-Коттедж, штат Нью-Йорк – младшая дочь и секретарь Льва Толстого, автор воспоминаний об отце. Основательница и первая руководительница музея в Ясной Поляне и Толстовского фонда) a Vladimir Grigorievič Čertkov (Владимир Григорьевич Чертков, geb. 3. November 1854 Sankt Petersburg – ges. 9. November 1936  Moskva), ktorý bol jeho sekretárom, tajomníkom a priateľom. Po smrti Grófa Leva Nikolajeviča Tolstého, jeho syn Lev Lvovič Tolstoj (Лев Львович Толстой, 20. Мая 1869, Ясная Поляна, Тульская губерния – 18. Октября 1945, Хельсингборг), vydal prehlásenie: „S dokumentami v rukách celému svetu môžem dokázať, že priamym a jediným vinníkom ťažkej duševnej drámy, za ktorou nasledoval smutný a žalostný koniec môjho otca a jeho utrpenie, ťažšieho než zniesť môže človek, nie je nikto iný, ako V.G. Čertkov.“ ...„opakujem verejne, že pokladám V.G. Čertkova za najhoršieho nepriateľa môjho otca, za najhoršieho nepriateľa celej Ruskej vzdelanej spoločnosti a celého vzdelaného Sveta.“ 

50 Rokov od „Pražskej Jari“

– Československo 1968 –

Weißer Böhmischer Löwe wartet auf „Schwarzer Löwe“ – Wind aus Westen – Drang nach Osten. Nordwind des Wandels ... Ihre Zukunft.

Im September 1938 sammelte Hitlers Wehrmacht im Bayerischen Wald zum Unternehmen Grün. Einige Tage später marschierten deutsche Truppen in die Tschechoslowakei ein. Im September 1968 (15. bis 21. Sept.) sollte nahe der tschechoslowakischen Grenze auf den Truppenübungsplätzen Grafenwöhr und Hohenfels die Stabsübung der NATO, das Manöver „Schwarzer Löwe“, mit rund 40 000 Bundeswehrangehörigen, einer US-amerikanischen Panzerdivision und einem französischen Regiment stattfinden. Die ganze Welt -- Im Osten wie Im Westen -- sah sofort die Parallele zwischen einst und jetzt. 

14. Júna 1968 československí „opozičníci“ pozvali známeho amerického „sovietológa“ Zbigniewa Brzezinského do Prahy, aby vystúpil s lekciami, na ktorých by predniesol svoju stratégiu „liberalizácie“. „Vyzval k likvidácii KSČ, a tiež likvidácií milícií a štátnej bezpečnosti.“ Podľa jeho vlastných slov, on plne „podporil zaujímavý československý experiment“.

„The present Soviet leadership is acting more like a fascist than a Communist government. It is to be remembered that fascism was a radical, socialist, nationalist, and imperialistic movement. The invasion of Czechoslovakia will hasten the process not only of disintegration of international communism but in all probability also of the internal decay of the Soviet political system. Without a doubt, the more enlightened segments of Soviet society are as outraged and disgusted as the rest of the world. Before long, the contagion of freedom which is temporarily being snuffed out in Prague will spread to Kiev and Moscow“ (Zbigniew Brzezinski, „Invasion Revives a Stalin Credo,“ Washington Post, August 25, 1968)

Mníchovská Dohoda 1938

– symbol Zrady a Zločinu –

 Münchner Abkommen, Munich Agreement, Accords de Munich, Accordo di Monaco.

Mníchov Československý bol aj Mníchovom Židovským, a kto tam zradil Československo, jedným dychom zahájil svojou podlou povoľnosťou aj hromadné vraždenie ľudu Mojžišovho – HOLOKAUST!

Mníchov – Zrada a kapitulácia otvorila úhlavnému nepriateľovi Židovského Národa tak dobre opevnené brány Československej republiky, ktorú národ chcel tak nadšene brániť.

Citadely Demokracie Európy odovzdali A. Hitlerovi Československo a životy Židovského Národa.

29. Septembra sa zišla Mníchovská Konferencia štyroch Veľmocí - Anglicka, Francúzska, Nemecka a Talianska. Podnet na zvolanie Mníchovskej Konferencie dala sama Americká vláda. Konferencie sa zúčastnili len ministerskí predsedovia a ministri zahraničných vecí, aby sa predišlo nežiadúcej publicite. Britský ministerský predseda vyhlásil, že povinnosťou Veľmocí je postarať sa, aby „Česká vláda z nerozvážnosti a zaťatosti neodmietla vypratanie územia“. Takisto Daladier vyhlásil, že „v žiadnom prípade nestrpí v tejto veci prieťahy zo strany českej vlády“. Mníchovská Dohoda bola podpísaná 30. Septembra 1938 o 2:30 SEČ. 

Dohoda Mníchovská triumfuje nad mierom Versaillským.

Mníchov, to nie je a nikdy nebola zrada iba Československa, to je, a  vždy bola zrada všetkých Ľudí na celom svete. Pre tento Mníchov, pre tento pripravovaný a pripravený Mníchov, zahynuli na svete milióny Ľudí.

Mníchov však začal už 19. NOVEMBRA 1937.

1/ 19. Novembra 1937 – v tento deň Lord Halifax menom Britskej vlády v záujme boja proti ZSSR dal súhlas Hitlerovi k okupácii Československa.

2/ „The time for surprises is over,” Hitler declared Reichstag speech on 30 January 1937.

3/ V Novembri 1937, sa Veľvyslanec Spojených štátov William Christian Bullitt vo Francúzsku stretol s Hermannom W. Göringom a prezidentom Reichsbanky Dr. Hjalmarom H. G. Schachtom. H. W. Göring informoval W. Ch. Bullitta, že Nemecko  v blízkom čase bude anektovať Rakúsko a Sudetskú oblasť Československa. Americký predstaviteľ nemal žiadne pripomienky.

6/  Po podpísaní Mníchovskej Dohody v noci sa N. Chamberlain a A. Hitler znovu stretli 30. Septembra a podpísali nasledujúce vyhlásenie. Münchener Abkommen zur Entschlossenheit niemals wieder Krieg gegeneinander zu führen (30. September 1938). Anglo-nemecká deklarácia je spoločné vyhlásenie N. Chamberlaina a A. Hitlera podpísané 30. Septembra 1938, na ktorom sa dohodli z iniciatívy Chamberlaina. V deklarácii sa uvádza, že Mníchovská Dohoda, ktorú podpísali v predvečer, ako aj Anglo-Nemecká Námorná dohoda „symbolizujú vôľu oboch národov nikdy viac nebojovať ako priateľ s priateľom, a budú navzájom posudzovať a konzultovať všetky životne dôležité otázky týkajúce sa Veľkej Británie a Nemecka a prispieť tak k zachovaniu európskeho mieru ...“.Po návrate do Londýna N. Chamberlain oznámil, že zabezpečil „mier – peace for our time“.

7/ Vtedajší minister zahraničia Lord Halifax vyhlásil, že  tým bolo „prirodzeným spôsobom“ skoncované sa zárukami Československých pomníchovských hraníc, ktoré vraj boli pre západné mocnosti už trochu trápne“

8/ Ako ďalší krok smerom k politickému zblíženiu s Hitlerovým Nemeckom 15. Marca 1939 bola podpísaná Düsseldorfská dohoda.

Nemecká armáda obsadila Francúzsko za menej ako 40 dní (10. Máj 1940-14. Júl 1940), „Mohutná armáda Francúzska sa vzdala.“ Hanbou bolo podpísanie kapitulácie 22. Júna 1940 v Compiégne, teda presne na tom istom mieste, v tom istom vagóne, dovezeným A. Hitlerom z múzea, kde bola podpísaná Nemecká kapitulácia po I. Svetovej vojne. Ako je známe, Francúzsko „vošlo“ v štvoricu Veľkých štátov-Víťazov v Druhej Svetovej vojne.

 Coup de theatre.

...1. Predseda Československej strany agrárnej Beran, o ktorom každý vedel, že nijako neoplýval priateľstvom k Sovietskemu Zväzu, musel 3. Októbra 1938 vyhlásiť: „Západní a ostatní spojenci nás nielen zradili, ale hrozili nám ozbrojenou intervenciou. Napriek tomu v kritických chvíľach v roku 1938, kedy nás západní spojenci zradili, ponúkol Sovietsky Zväz Československu pomoc, aj bez prispenia Francúzska. Mníchov ukázal, že to bol jediný Sovietsky Zväz, ktorý nám zostal verný, zatiaľ čo druhí nás zradili a vydali Hitlerovi. Mníchov, odhalil pravú tvár Daladiera, Bonneta, Lavala a hlavne tých, ktorých menami títo v „Mníchove“ v skutočnosti rokovali.

Neklamme sami seba! Pravdepodobnosť – srdcervúca pravdepodobnosť – je, že toto je koniec Francúzska ako Svetovej veľmoci. Vina Francúzska je väčšia, ako Anglicka, lebo Francúzsko bolo spojencom Československa, kdežto Anglicko nie. Mimo to, niekoľkokrát počas posledných šiestich rokov Nemecko urobilo akési návrhy Československu. Pri jednej príležitosti Nemecká vláda navrhla pakt o neútočení pod podmienkou, že Československo sa vzdá zmlúv s Francúzskom a Ruskom. Každý krát sa Československá vláda radila s Francúzskou, a zakaždým jej bolo povedané, aby odmietla Nemeckú ponuku a každý krát dostala uistenie, že Francúzsko je pevne a neodvolateľne za Československom. Takto teda z loyality k Francúzsku a k zmluvám Čechoslováci stratili príležitosť dohodnúť sa s Nemeckom za podmienok menej nepriaznivých než oných, ktoré im boli teraz uložené Britskou a Francúzskou vládou. Až do 18. Septembra Francúzska vláda pokračovala v uisťovaní čs. vlády, že ju bude podporovať, ale potom sa Eduard Daladier a Georges Bonnet dohodli. O druhej hodine rannej 21. Septembra, keď čs. vláda odmietla prijať nemecko-franko-britský plán, prezidentovi E. Benešovi bolo predložené britským a francúzskym vyslancom v Prahe ultimátum. Bolo povedané, že, keď odmietne návrhy, Francúzsko nesplní záväzky, vyplývajúce zo zmluvy, a Československo že zostane samotné v boji proti Nemecku.

A tento čin bol spáchaný politikmi francúzskej ľavice. Anatole France povedal, že na vládnych miestach vo Francúzsku nie je nikdy potrebné „akcionárov“, pretože  vždy je možné nájsť mužov na ľavici, ktorí vykonajú ich politiku. Udalosti posledných troch rokov ho skutočne ospravedlnili. Žiadna pravicová vláda by nemohla urobiť to, čo vykonal kabinet Daladierov. Postavila by sa proti nej opozícia všetkých strán ľavice, počítajúc v to stranu radikálnych socialistov, ktorej členmi sú Daladier a Bonnet. Toto konanie sa strany Daladiera a Bonneta neprekvapuje. Daladier zostal verný svojej minulosti, pretože bola to jeho politika a jeho tajné rokovania s Hitlerom pomocou prostredníka poslanca Fernanda de Brinon, ktoré vohnalo Poľsko do náručia Nemecka. Ale nie sú to len radikálni socialisti, ktorí sú zodpovední. Ich zodpovednosť je plne zdieľaná francúzskou socialistickou stranou a jej vodcom Léonom Blumom. Najponurejšiu úlohu v tejto afére hral Georges Bonnet. V poslednej dobe, medzitým čo uisťoval Československú vládu o podpore Francúzskom, v súkromných rozhovoroch neskrýval presvedčenie, že Francúzsko by malo „odhodiť“ Československo, aby dosiahlo dohodu s Nemeckom. Zašiel dokonca tak ďaleko, že povedal Nemeckému Vyslancovi v Paríži, že je priaznivo naklonený plebiscitu v severočeských oblastiach.

Bonnetovo stanovisko presvedčilo diplomatické kruhy v Paríži a tiež nepochybne Hitlera, že Francúzsko nesplní svoje záväzky voči Československu. Neváham povedať, že Lavalova politika dohody s Nemeckom a Talianskom by bola oveľa menej zhubná pre Francúzsko. Bolo by oveľa lepšie rokovať s Nemeckom v otázkach minulých na rovnocennej základni, než trápne pred ním kapitulovať v roku 1938. To neznamená, že podľa môjho presvedčenia bola Lavalova politika správna. Francúzsko nemalo voľby medzi dvoma zlami. Keby sa pokračovalo v Politike Louise Barthoua, Francúzsko mohla byť teraz silnejšie než kedykoľvek predtým...Prečo Francúzska vláda tak náhle poklesla práve v okamihu, keď sa  britská verejná mienka začala spevňovať? Nebolo to z vojenských dôvodov, lebo Generál Maurice Gustave Gamelin (1872 – 1958)  hlásil, že Francúzska Armáda je pripravená na vojnu a že, je silná vyhliadka, na porážku Nemcov.

Nová pozícia Francúzska. Francúzsko je teraz v strašnej pozícii. Stratilo svojho posledného spojenca a nemá na svete priateľa. Zničenie čs. opevnenia znamená, že 35 až 40 Nemeckých divízii bude uvoľnených v prípade vojny, k útoku na Francúzsko. Z tohto dôvodu jedna Francúzska vláda za druhou zabraňovali Československu dohodnúť sa s Hitlerom. Sú obavy, že Francúzi čoskoro budú donútení uvedomiť si, že pripojac sa k vražde Československa, spáchali národnú samovraždu. Mnichovskou kapituláciou Britsko-Francúzske priateľstvo bude oslabené. Pohŕdanie Daladierom a Bonnetom je iba ťažko zakrývané v Britských oficiálnych kruhoch. Ľudia v Anglicku už začínajú hovoriť: Nie sme zradcovia, pretože sme nemali zmluvu s Československom, ale Francúzsko ju malo. Zodpovednosť za kapituláciu bude uvalená na Francúzsko. Tentokrát sa skutočným oprávnením.

...„Verili sme v demokraciu. Verili sme poctivo vo zmluvy a slávnostné záväzky veľkých národov a mocných štátov. Bohužiaľ, aj im sa zdá právo malého národa menej oprávnením, ako krutá presila mocného a silného. Znovu sme sa ocitli v kríze, kedy moc ide pred právom....“ 

HaGaon HaKadosh

HaRav Chaim Michoel Dov Weissmandel ZTVK "L

 (4. Cheshvan 5664/ 25. Oktober 1903, Debrecen, Osztrák–Magyar Monarchia –  6 Kislev 5718/ 29. November 1957, Mount Kisco, New York) Евед ХаШем – Гадоль БеИсраэль ХаГаон ХаКадош ХаРав Хаим-Михаэль-Дов Вайсмандель;

Klenot medzi Klal Yisroel, Veľký Muž, Bojovník, Veľký Tzaddik, vynikajúci Talmid Chacham. Takýto človek príde na svet iba raz za pár storočí. „Je to Hrdina všetkých Židovských generácií – ale aj pre každého, kto potrebuje príklad odvážneho človeka, aby sa pozrel, kedy je potrebná pomoc pre tých, ktorí sú prenasledovaní a ohrození zničením v dnešnom svete.“

HaRav Chaim Michoel Dov Weissmandel ZTVK "L, je najväčší Hrdina obdobia Holokaustu. Jeho nadľudské úsilie o záchranu tisícov ľudí od smrti, ale tiež pokúsiť sa zastaviť Holokaust v priebehu vojny predstavuje jeden z najpozoruhodnejších príkladov Židovskej histórie úplného odhodlania a obete za účelom záchrany Židov. Nesnažil sa zachrániť iba niektorých Židov, ale všetkých. Ctil a bojoval za každý Židovský život a smútil za každou dušou, ktorú nemohol zachrániť. Nadľudské úsilie Rebeho Michoela Ber Weissmandla oddialilo deportácie viac ako 30 000 Židov na Slovensku o dva roky. Zohral vedúcu úlohu pri záchrane tisícov životov v Maďarsku, keď  neúnavne pracoval na zverejňovaní „Osvienčimských protokolov“ o nacistických krutostiach a genocíde, aby „prebudil“ medzinárodné spoločenstvo. V konečnom dôsledku to ukončilo deportácie v Maďarsku a ušetrilo desiatky tisíc životov maďarských Židov. Reb Michoel Ber Weissmandel bol absolútne nebojácny. Avšak, jeho nebojácnosť sa nenarodila z odvahy, ale zo strachu ... neba. Každý deň, až do svojej smrti ho ťažil smútok pre milióny, ktorí nemohli byť spasení.

„Prosím, seriózne študujte Tóru,“ povedal HaRav Chaim Michoel Dov Weissmandel ZTVK "L svojim študentom, "spomína Rav Spitzer. „Veď zomrelo mnoho tisíc vašich vrstovníkov, a na vás leží zodpovednosť vyplniť stratené!“

HaRav Chaim Michoel Dov Weissmandel ZTVK "L opísal tento tragický príbeh vo svojej knihe Min HaMeitzar, Мин амецар (Из теснины), Min Ha Metzar  (from the depths of distress),

„Len cez Tóru je náš Národ Národom!“ (Rabbi Saadiah Gaon).

Ak stojí Israel, nie je to preto, že Boh je pevnou materiálnou podporou, ale preto, že ho jeho B-h nesie na orlích krídlach svojej Všemohúcnosti.

„Tak vedie cesta naša životom medzi nebesami a zemou; hľaďme, aby nám tá cesta bola ku cti pred nebesami a zemou.“

 HaRav Chaim Michoel Dov Weissmandel ZTVK "L, je pre nás a našich potomkov toho žiarivým príkladom.

 „PRO MEMORIA Via Vitae HaGaon HaKadosh HaRav Chaim Michoel Dov Weissmandel ZTVK "L“

PRO MEMORIA , Via Vitae, HaRav Chaim Michoel Dov Weissmandel 

100 ROKOV OD UKONČENIA I. SVETOVEJ VOJNY

11. November 1918.

 100 Ans après la Première Guerre Mondiale; 100 Лет назад закончилась Первая Мировая Война;100 Jahre nach Ende des Ersten Weltkriegs; 100 Years after First World War;100 Éve ért véget az Első Világháború;

V priebehu Prvej Svetovej Vojny sa Dohode – Antanta podarilo poraziť štyri najväčšie Impériá Sveta - Nemecko, Rusko, Rakúsko-Uhorsko a Osmanskú ríšu. Navyše, keď vojna skončila, nebola porazená ani jedna armáda štyroch Ríší. 

Ako koniec I. Svetovej vojny je udávaný a vo svete oslavovaný 11. November 1918 (hlavné boje prvej svetovej vojny boli oficiálne ukončené, 11. deň 11. mesiaca o 11. hodine doobeda 1918), kedy o 5:05 hod. ráno francúzskeho času, boli podpísané podmienky prímeria Nemeckou generalitou, v štábnom vagóne Vrchného Veliteľa Dohodových vojsk, Francúzskeho Le Maréchal Ferdinand Jean Marie Foch (né le 2 Octobre 1851 et mort le 20 Mars 1929) v Compiégne. O 11. hod. sa ozvali prvé výstrely zo 101 delostreleckých sálv národov, zvestujúcich vytúžený  koniec Prvej Svetovej Vojny. Konečné mierové rokovania sa začali 18. Januára 1919 na zámku Versailles pri Paríži (27 štátov Dohody, bez Ruska). Rozhodovalo 5 Veľmocí USA, Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko, Japonsko,

Bezprostredne po Konferencii vo Versailles Francúzsky Le Maréchal Ferdinand Jean Marie Foch povedal: "Versailles nie je mier, ale 20-ročné prímerie." Na samotnej konferencii povedal britský premiér David Lloyd George (17 January 1863 – 26 March 1945) Francúzskemu premiérovi Georgesovi Benjaminovi Clemenceauovi (né le 28 septembre 1841 – et mort le 24 novembre 1929), ktorý chcel zahrnúť územia obývané Nemcami v Poľsku: „Nevytvárajte nové Alsasko-Lotrinsko.“ Francúzsky Maršal a Britský premiér presne predpovedali čas – 1939 – a príčinu – Poľsko – Vypuknutia Druhej Svetovej vojny. S pádom štyroch Veľkých Impérií východnej Európy v dôsledku Prvej Svetovej Vojny vzniklo nové usporiadanie moci, pod vládou Francúzskeho a Britského Imperializmu. Henry Kissinger „Kto chcel alebo kto potreboval vojnu?“ – „Wer wollte den Krieg, oder wer brauchte den Krieg überhaupt?“

I. Svetová Vojna bol stret dvoch Koalícií: „Antanta“ – Rusko, Francúzsko, Veľká Británia, Kanada, Austrália, Belgicko, Srbsko, Čierna Hora, Taliansko, Japonsko, USA (od roku 1917) a „Centrálne Mocnosti“ – Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Turecko a Bulharsko. V I. Svetovej Vojne počas 4 rokov bojovalo viac ako 34 krajín a viac ako 65 miliónov vojakov, ktorí používali všetky druhy moderných zbraní v tom čase – od lietadiel a tankov, až po chemické zbrane (Yperit) a ponorky. Zabitých bolo viac ako 10 miliónov vojakov a približne 12 miliónov civilistov, okolo 55 miliónov bolo zranených. Občania tiež utrpeli značné straty v dôsledku nepriateľstva, hladu a chorôb. Stovky miest, dedín, železničných tratí, mostov, priemyselných závodov, pestovaných plôch a lesných pozemkov boli zničené. Americká moc vzrástla... Zatiaľ čo boli dlžníkmi pred vojnou, obohatili sa cez vojnové zásoby a urobili európske krajiny ich dlžníkmi. Po skončení tragédie bolo v Amerike uložených viac ako polovica svetových zásob zlata. Prvá Svetová vojna skončila v „podstate“ víťazstvom Ameriky-veriteľa, ktorej platili vlastne vojnovú náhradu aj víťazné mocnosti Antanty-Dohody. Stala sa veriteľom celého sveta.

Pred 100 rokmi, na konci Prvej Svetovej Vojny boli rozvrátené štyri Veľké Impériá Российская Империя, Osztrák–Magyar Monarchia, Deutsches Reich, Osmanisches Reich, mapa Sveta bola radikálne zmenená veľkými posunmi hraníc – vznikom nových štátov, národov, jazykov.

Kedysi sa hovorilo, že bohužiaľ, svetu je milšie Wilsonovo Štrnástoro ako B-žie Desatoro, no aj ono bolo onedlho zosadené.

Bude preto zaujímavé vidieť, ako rôzne dnešné štáty, ktoré pripisujú svoju nezávislosť od konca Prvej Svetovej Vojny, oslavujú svoje 100. Výročie.  

1918 – Koniec štyroch Veľkých Impérií a Nový Svet

štátov – Das Ende der Imperien und die neue

Staatenwelt.

Triumph Demokratie – Nástup Pax Americana

Pred 100 rokmi, na konci Prvej Svetovej Vojny boli rozvrátené štyri Veľké Impériá, Российская Империя, Osztrák–Magyar Monarchia, Deutsches Reich, Osmanisches Reich.

Zvrhnuté Impériá „zdržiavali“ rozvíjanie Demokracie. Víťazstvo „Dohody“ viedlo k posilneniu a ešte väčšiemu rozšíreniu Liberálnej demokracie – Praktického liberalizmu v Európe. Revolúcia Ruská, nacionalizmus – „oslobodenie“ malých národov, víťazstvo Demokracie, sú „aktíva“ hrozných rokov 1914 – 1918.

„Urobme svet bezpečným pre demokraciu“ – „priniesť Európe Demokraciu“ – stabilný mierový poriadok vyžaduje účasť USA vo vojne –  „cieľ“ vstupu USA do Prvej Svetovej vojny, tento obraz bol vymyslený vo Výbore pre verejné informácie prezidenta Woodrowa Wilsona Edwardom L. Bernaysom (geb.22. November 1891 in Wien; ges. 9. März 1995 in New York), synovec Sigmunda Freuda a pravnuk Rabína Hamburgu  Rabbi (Chacham) Yitzchak  ben Jacob Bernays (1792-1849). Edward L. Bernays bol v delegácii prezidenta Woodrowa Wilsona na Mierovej Konferencii vo Versailles v 1919. Bol prekvapený, s akým nadšením, ováciami ako národného hrdinu, Francúzi prijímali prezidenta W. Wilsona. Ako toho, ktorý priniesol do Európy mier a slobodu. E.L. Bernays vtedy prišiel k záveru, že ovplyvňovanie názorov verejnosti je dôležité nielen počas vojny, ale aj v čase mieru. 

100. Výročie vzniku

Prvej Československej republiky 1918

Tento, podľa niektorých „Present“ víťazných mocností, bol draho zaplatený krvou našich najlepších synov!

„Projekt“ Prvej Československej republiky trval necelých dvadsať rokov, od 28. Október 1918 do Mníchovskej dohody 30. September 1938, alebo prípadne do vyhlásenia autonómie Slovenska 6. Október 1938.

18. Október 1918 – Washingtonská Deklarácia – Vyhlásenie nezávislosti „Československého národa“ dočasnou vládou československou „Washingtonská deklarácia“- je považovaná za predchodcu ústavy prvej Československej republiky. Deklarácia obsahuje len tlačené mená troch najvýznamnejších predstaviteľov Dočasnej vlády československej, Prof. Tomáša Garrigua Masaryka, Generál Dr. Milana Rastislava Štefánika a Dr. Edvarda Beneša. Menovaní ju nepodpísali. Podpísaný T.G. Masarykom je iba sprievodný list deklarácie. Dr. E. Beneš sa v tom čase nachádzal v Paríži. Generál Dr. M. R. Štefánik sa nachádzal od 12. Októbra v Jokohame, na rokovaniach s veľvyslancom Spojených štátov Rolandom Sletorom Morrisom o poskytnutí materiálnej a vojenskej pomoci pre československé légie v Rusku – k Washingtonskej Deklarácii mal veľké výhrady.

BUDOVANIE „Československého štátu“:

1./ 28. Október 1918 Národný výbor Československý v Prahe  vyhlásil „samostatný Československý štát“

2./ 29. Október 1918 telegrafický príkaz T.G. Masaryka z Ameriky Dr. E. Benešovi do Paríža znel: „Nutné je teraz vyjednávať s našimi Nemcami, aby náš štát prijali, ktorý nebude národným útvarom, ale pokrokovou demokraciou“.

3./ 30. Októbra 1918 sa verejne ustanovila Slovenská národná rada a vedúci slovenskí politickí predstavitelia prihlásili k Československej štátnosti na zasadnutí Slovenskej národnej rady v Turčianskom Svätom Martine dokumentom Deklarácia Slovenského národa, keď „o udalostiach v Prahe spred dvoch dní ešte nevedeli“.

4./ 4. November 1918 ustanovená „Dočasná Slovenská vláda“ so sídlom v SKALICI ( od 6.11.1918)

5./ 14. November 1918, v Prahe sa zišlo Dočasné NZ, ktoré vyhlásilo Československý štát za republiku, zbavili Habsburgovcov trónu a za prezidenta zvolilo T. G. MASARYKA (1918 – 1935)

6./ 11. December 1918, VIKTOR DVORTSÁK vyhlásil v KOŠICIACH „samostatnú VÝCHODOSLOVENSKÚ SLOVJACKU REPUBLIKU“ so sídlom v PREŠOVE, trvala do 30. Decembra 1918

7./ Právnym základom štátu sa stala ústava, prijatá 29. Februára 1920. Ústava v Preambule definovala ako výlučného nositeľa štátnej moci národ „Československý“.

8./ „Jazyk československý“ je štátnym, officiálnym jazykom republiky (čl. 7. zmluvy medzi  vedúcimi Mocnosťami spojenými a združenými a medzi republikou Československou, podpísanej v St. Germain en Laye 10. Októbra 1919. (Zákon zo dňa 29. Februára 1920, č. 122 Zb. z., vydaný podľa § 129, ústavnej listiny) Bola uzákonená zásada, že každý štátny úradník a zriadenec musí ovládať „jazyk československý“.

...Pôvodné tradičné uctievanie kráľa a rešpektovanie Monarchistického zriadenia vyústilo po smrti Františka Jozefa k „ľahostajnosti Slovákov voči štátnej forme“. 

...Vzhľadom na existenciu vyše 3000 lokalít na Slovensku treba konštatovať, že počet obcí, ktoré do konca roku 1918 aktívne vystúpili ako lojálne k ČSR, bol nižší ako počet mlčiacich alebo uhrofilských.

...Rozbití hospodářské jednoty Uher mělo na Slovensko nepříznivý dopad. Kvalifikovaní maďarští pracovníci odešli, vázla doprava, rozklad administrativní správy dával popudy k výtržnostem a drancování. Rozvrat sociálně-ekonomického života země byl na dosah.

Vzhledem k předcházející silné maďarizaci projevil se absolutní nedostatek slovenské inteligence, která by obsadila Maďary uvolněná a zčásti i nově vzniklá místa státních úředníků, pedagogů, soudců, advokátů, duchovních, lékařů, zdravotních pracovníků, úředníků, železničářů, četníků, celníků, finančníků apod. Z udávaných 526 osob hrajících ve slovenském národním hnutí významnější úlohu byli 2 inženýři, 5 soudců, 6 lékařů a 28 kněží. Podle statistiky z r. 1910 se ke slovenské národnosti – na podkladě mateřské řeči – sice hlásily téměř 2 miliony obyvatel (10,6 %), avšak ze 13 063 státních úředníků bylo Slováků jenom 36, z 5 313 notářů 38, ze 3 859 středoškolských profesorů 13, ze 2 770 učitelů měšťanských škol 3 a ze 2 893 soudců pouze jeden. Když MUDr. Vavro Šrobár, pověřený vedením Ministerstva pro správu Slovenska s plnou mocí, vyhlásil konkurz na místa učitelů ve slovenských školách, přihlásilo se 6 uchazečů!

…,,Dostali sme „Presentom“ slobodu, ale musíme si ju zaplatiť. Nielen, že musíme odviesť hodnotu všetkého, čo sme prevzali zo štátneho majetku bývalého Rakúska, ale nám je účtovaný reparačnou komisiou ešte osobitný poplatok za oslobodenie, ďalej účty za vydržiavanie našich zahraničných vojsk a dodaný vojnový materiál, odobratý od našich osloboditeľov. Reparácie – Medzinárodná Konferencia v Haagu 19. Januára 1930 (3.– 21. Január) rozhodla, že Rakúsko nebude platiť žiadne reparácie, Maďarské splátky sú absorbované Gréckom, Bulharské Juhosláviou. Československo bude platiť 10. mil. zlatých mariek po dobu 37 rokov (Youngov plán)."

Anglický Kancelár pokladu Philipp Snowden, 1. Viscount Snowden (18 July 1864 – 15 May 1937, Finančný minister) prirovnal Československý národ k zlodejovi, ktorý ukradol hodinky a chce ich mať zaplatené.